Stála a pozerala na neho.Slzy sa jej hrnuli zo všetkých útrob tela,ale dokázala ich zadržať.Prudko dýchala a mala pocit,že nevydá ani hláska.
„Mia...“
„Ako môžeš?Ako môžeš všetko to,čo som ti dala,pošlapatť?Čo mi to tu hovoríš?“
„Mia,sadni si do auta...prosím ťa...“pžziadal ju a nervózne sa obzeral okolo seba
Sadla si.Sklonila hlavu a už to nedokázala zadržať.Rozplakala sa.V tme boli vidieť len jeho oči upriamené na ňu.Ten pohľad.Ľútosť?Láska?Výčitka?
„ Nikdy som ti nepovedal,že ťa ľúbim...“
„ Nikdy?!“zvreskla, s tvárou celou červenou od hnevu a sľz.“Čo tie stretnutia?Čo naše spoločné noci?Čo tvoje slová???Mal si povedať,že ti ide len o sex a toto by sa nikdy nebolo stalo!“
„Nemôžem jej to urobiť...mám vlastnú rodinu Mia!“
Narovnala sa.Utrela si slzy.Bolo jej zle.Na odpadnutie.Točila sa jej hlava.Bodol ju rovno do srdca.
„Odvez ma domov ty sviňa.Nenávidím ťa.Skap s tou svojou rodinou.“povedala drsnym hlasom.Nespoznávala samu seba.
Naštartoval.Viezol ju tmavou cestou.Zastal.Pozrel sa naňnu.Cítila to,hrdo zdvihla hlavu,otvorila,odišla.
Tma.Chlad.Obzrela sa za autom,kde sedel človek,ktorému dala všetko,aj ked vedela,že on jej nedá nič.Predsa ho milovala,obdivovala,vážila si ho.Kus svojho života klamala samu seba...Zrútila sa.
„
Komentáre